KONE od základu

Všeobecne o koňoch- základné info.

Kone sprevádzajú ľudí už tisícročia a v dnešnej spoločnosti sú cenené ako spoločníci, rodinné a jazdecké zvieratá.

Najstaršia história koňa:

Priamy predok dnešného koňa žil asi pred dvoma miliónmi rokov a volal sa Plesihippus. Podľa najnovších vedeckých poznatkov sa Plesihippus v priebehu storočí vyvíjal rôznymi smermi, čo viedlo k vzniku štyroch pôvodných typov: severného poníka, tundrového poníka, rímskeho poníka a stepného koňa. Tomu druhému sa darilo na stepiach a mal elegantne dlhý krk, zatiaľ čo rímsky kôň, pôvodom z Ázie a južnej Európy, bol obzvlášť temperamentný. Severný poník bol mimoriadne odolný a obýval severnú Európu a východnú Áziu. Napriek tomu to bol prevažne sivo-hnedý tundrový poník, ktorý najlepšie prežil drsné, nízke teploty. Ako presne bol kôň nakoniec skrotený, jazdený a domestikovaný ľuďmi, zostáva do značnej miery neznáme. Niektoré nálezy kostí z doby kamennej však naznačujú, že tieto zvieratá nás sprevádzali už okolo roku

30 000 pnl. V tom čase sa pravdepodobne využívali nielen ako jazdecké zvieratá, ale aj ako zdroj obživy. Až neskôr sa kôň etabloval ako ťažné a transportné zviera, ktoré pomáhalo ľuďom v poľnohospodárstve, preprave ľudí, pošty, liekov... a vojnách.

Kôň dodnes naďalej verne sprevádza ľudí a jeho pôsobenie môže byť rôzne: ako rodinný zvierací spoločník, pri športových a voľnočasových aktivitách, na pasenie dobytka, na prepravu tovaru, batožiny do autom neprístupných miest, v polícii...

Biotop a životný štýl koní:

Kone pochádzajú zo stepi a celé ich správanie je prispôsobené životu v ich prirodzenom prostredí.Tam denne prejdú až 40 km a 16 hodín z 24 hodín trávia pastvou.Aby sa vyrovnali s teplotnými výkyvmi, pravidelne presrsťujú, čo im umožňuje optimálne sa prispôsobiť vonkajším podmienkam.Ako korisť a útekové zvieratá uprednostňujú pobyt na širokých, otvorených priestranstvách, ideálne s mnohými inými koňmi, pretože sú to stádové zvieratá.Stádo má hierarchiu a silné vedúce zviera, ktoré sa však môže meniť.

Ako vyzerá optimálny chov koní?

Na ochranu pred vetrom a počasím a ako bezpečné miesto na spanie kone potrebujú – vo voľnom výbehu dostatočne veľký prístrešok, závetrie zo stromov, v stajňovom chove - stajňu so slamenou/ pilinovonou podstielkou s denným čistením.V ideálnom prípade by mala byť otvorená iba na jednom mieste a zatvorená na ostatných troch miestach, aby sa zabránilo prievanu.

Kôň samozrejme potrebuje:

1. Pasienok na pohyb

Kone sú zvieratá, ktoré potrebujú pohyb.V ich pôvodnom prostredí, stepi, boli neustále v pohybe a mali neobmedzenú slobodu pohybu.Preto pri ich chove je potrebné zabezpečiť aj veľký pasienok, kde sa kôň môže voľne pohybovať.Nedostatok pohybu je škodlivý nielen pre ich fyzické zdravie, ale aj pre ich duševnú pohodu a stabilitu.

2. Ostatné kone - sociálnu interakciu

Kôň ako stádové zviera potrebuje byť súčasťou skupiny, toto je nevyhnutnou súčasťou života koňa.Preto mu v každom prípade poskytni to, čo je pre neho prirodzené - niekoľko ďalších koní, pri ktorých môže nájsť priateľstvo, pocit bezpečia, socializovať sa. Ďalšie kone sú nevyhnutné pre sociálnu interakciu a zdravie koňa.

3. Posilňujúce doplnkové krmivo:

Okrem sena poskytujú dostatok energie aj iné obilniny, ako je ovos (nie pre každého koňa, závisí od plemena a typu záťaže je ovos potrebný vo väčšom množstve, avšak denne za hrsť kvalitného ovsa pôsobí blahodarne na trávenie a srsť ), kukurica a jačmeň, a zároveň spestria stravu.Kôň získava ďalšie vitamíny z mrkvy, repy a jabĺk.Najmä v zime vitamíny A a C, ktoré obsahujú jablká a mrkva, posilňujú imunitný systém zvieraťa a robia ho menej náchylným na infekcie. Dnes sú pre krátkosť času obľúbené bylinné neGMO zmesi, musli krmivá, presné podľa využitia/záťaže koňa nastavené hotové krmivá, vitamínové doplnky...

Okrem toho kôň potrebuje pravidelnú a intenzívnu starostlivosť o svoje kopytá, srsť a hrivu.

Starostlivosť o kopytá:

Kopytá by sa mali čistiť dvakrát denne alebo pred a po jazde. Najmä u koní chovaných v boxoch pomáha pravidelné nanášanie prípravku na kopytá predchádzať zmäknutiu kopýt v dôsledku nahromadeného moču. Pri strúhaní kopýt by sa mali skontrolovať aj celé nohy, či nie sú zranené, citlivé alebo opuchnuté. Kone sú náchylné na „bahennú horúčku“ a plesňové infekcie.

Starostlivosť o srsť:

Aj tu platí pravidlo: pred a po jazde dôkladne vyčisti a ošetri srsť. Počas obdobia presrsťovania je potrebná intenzívnejšia starostlivosť – žbilko, hrubšia kefa, jemná kefa. Takisto doplnky na podporu metabolizmu.

Starostlivosť o hrivu:

Závisí od hustoty a dĺžky hrivy. Všeobecne platí, že pokiaľ je kôň s dlhšou hrivou na pastve, kde sa môže zamotať do kríkov, hrivu mu zapletáme, zagumičkujeme. Ak sa hriva veľmi zamotáva, treba používať spreje na rozčesávanie, aby sa pri česaní vlasy hrivy zbytočne nevytrhávali. Nie je vhodné hrivu strihať nakrátko, pretože je to ochrana koňa pred chladom, teplom, hmyzom.

Kôň ako pracovné zviera – les a šport:

Kone stále poskytujú ľuďom cenné služby v lesníctve, dostanú sa do svahov a terénov, kde sa technika nevie dostať.

Kone sa používajú v rôznych jazdeckých športových súťažiach: anglické jazdenie, westernové jazdenie.

Kôň ako terapeut:

Kone sú dôležité terapeutické zvieratá, ktoré zlepšujú sociálne zručnosti, telesné uvedomenie a vnímanie človeka.

Kone sú odrazom duše človeka a sú dokonalým psychologickým zrkadlom. Terapie s koňom človeka mnoho naučia o samom sebe.

Takisto sú kone výbornou hlavnou, či vedľajšou pomocou pri telesných diskomfortoch.

Krátke konské zaujímavosti:

-Kone trávia jedením mnoho času a to preto, lebo majú malý žalúdok, ktorý nedokáže naraz pojať veľké množstvo potravy, ale je stavaný na malé, konštantné dávky.

-Kone dokážu držať krok s kolobežkami, bicyklami, jazdou autom- dostihový kôň môže cválať rýchlosťou 60 km/h aj keď túto rýchlosť nedokáže dlho udržať, je trénovaný na presné trate a dlhodobý cval v tejto rýchlosti (teoreticky napr. popri aute) by nevydržal.

-Kone majú široké zorné pole. Oči koňa sa nachádzajú po stranách tela, čo mu poskytuje takmer 360-stupňové zorné pole. V kombinácii s pohyblivými ušami, ktoré si kone môžu zaklopiť dozadu, sa k zvieraťu nikto nemôže prikradnúť bez povšimnutia.

-Kone sú rýchlo na nohách. Len niekoľko hodín po narodení kone už vedia chodiť.Táto schopnosť je im daná geneticky ako ochrana ich vlastného života. Pretože mladé zvieratá sú vo voľnej prírode ľahkou korisťou pre predátorov.

-Kone tak ľahko neumierajú od smädu. Vďaka svojmu pôvodnému domovu v stepiach Strednej Ázie si kone vyvinuli schopnosť vydržať dlhší čas bez vody.

-Darovanému koňovi na zuby nepozeraj!Toto známe príslovie je založené na skutočnosti, že vek koňa sa dá odhadnúť podľa stavu jeho zubov.Čím je zviera staršie, tým viac tmavých zubov má.

-Uši prezrádzajú náladu koňa. Kone sa vyjadrujú rečou tela.V kombinácii s držaním chvosta a zvyškom tela je poloha uší obzvlášť spoľahlivým ukazovateľom aktuálnej nálady zvieraťa.Pri interpretácii však buď opatrná, pretože niektoré polohy sú nejednoznačné.Napríklad, uši stiahnuté dozadu môžu naznačovať neistotu, ale aj agresiu.

-Kone majú lepší čuch ako psy. Používajú ich v polícii okrem iného na detekciu ľudí alebo výbušnín.Kôň má 1 066 génov zodpovedných za jeho čuchové receptory.Pre porovnanie, psy majú 811 génov a ľudia iba 196. Kone majú špeciálny čuchový orgán. Okrem svojej obrovskej čuchovej sliznice majú kone takzvaný Jacobsonov orgán.

Je to prídavný čuchový orgán slúžiaci na detekciu feromónov a chemických signálov. Je kľúčový pre orientáciu, párenie, sociálne správanie. Pomocou neho kone „ochutnávajú“ pachy. Okrem koní ich majú z cicavcov mačky.

Flehnenov reflex – kôň zodvihne hornú peru aby nasmeroval pachové častice do tohto orgánu.

Zaujímavosť – u ľudí je zakrpatený a takmer nefunkčný.

- Vek koňa. Ak sa o koňa dobre staráš a chováš ho spôsobom vhodným pre daný druh, môže sa dožiť viac ako 30 rokov.Okrem kŕmenia a starostlivosti závisí dĺžka života výrazne od plemena a veľkosti.Napríklad ťažné kone nežijú tak dlho ako teplokrvné alebo plnokrvné.

- Čo kone jedia vo voľnej prírode? V prírode sa tieto bylinožravce živia hlavne trávami a bylinkami, ale konzumujú aj korene, listy, kvety, kríky, bobule a semená. Zaujímavosťou je, že chovatelia Islandských koní, aby zabezpečili potrebný prísun bielkovín v zime, dávajú koňom ryby.

- Ako kone spia? Kone si vyberajú miesto na spanie na základe dostupných podmienok.Ak nájdu suchý a čistý povrch, ľahnú si aj na bok, dokonca aj s natiahnutými nohami, aby sa ponorili do REM spánku.Ak je povrch vlhký alebo špinavý, radšej si zdriemnu v stoji.Ich silné väzy a šľachy im to umožňujú.Kone spia v priemere asi tri až päť hodín a počas dňa driemu ďalšie tri a pol hodiny. Tento spánkový rytmus súvisí s tým, že sú v prírode útekové zvieratá.

-Aké sú senzorické schopnosti koní?

Kone majú hĺbkové vnímanie a vynikajúce videnie do diaľky, čo im umožňuje takmer úplné 360-stupňové videnie bez toho, aby museli otáčať hlavu.Majú tiež lepšie nočné videnie ako ľudia, ale sú horšie schopné odhadnúť vzdialenosti.Vďaka laterálnej polohe očí majú vo svojom zornom poli dve slepé miesta: jedno priamo pred prednými kopytami a druhé tesne za sebou.Vďaka svojim lievikovitým ušiam dokážu vnímať vysoké frekvencie až do ultrazvukového rozsahu.Majú tiež výrazne lepší čuch ako ľudia vďaka čuchovým orgánom a nozdrám, ktoré im umožňujú vnímať pachy z veľkého rozsahu dvoch smerov. O ich super čuchu si čítala už vyššie.

-Ako kone komunikujú?Kone komunikujú prostredníctvom zvukov, ako je známe erdžanie, a jeho rôzne variácie;, prostredníctvom reči tela, vrátane výrazov tváre, držania tela a svalového napätia, štuchaním alebo kopaním vysielajú jasné signály iným koňom a ľuďom, medzi sebou komunikujú aj prostredníctvom feromónov.

Všeobecné informácie v kocke:

Vedecký názov: Equus ferus caballus

Dĺžka života: 15–35 rokov (výnimky existujú)

Veľkosť: 50–200 cm

Hmotnosť: 100–1 200 kg (výnimky existujú)

Rad: Nepárnokopytníky

Čelaď: Oxidae (Oxygenea)

Rýchlosť: max. 88 km/h (výnimky existujú)